|
arjuna
uvāca
|
|
1
|
jyāyasī cet karmaṇaste matā buddhirjanārdana ।
tat kiṃ karmaṇi ghore māṃ ni-yojayasi keśava ॥ |
|
2
|
vyāmiśreṇaiva vākyena buddhiṃ mohayasīva me ।
tadekaṃ vada niścitya yena śreyo'hamāpnuyām ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
3
|
loke'smin dvividhā niṣṭhā purā proktā mayā'nagha ।
jñāna-yogena sāṅkhyānāṃ karma-yogena yoginām |
|
4
|
na karmaṇāmanārambhāt naiṣkarmyaṃ puruṣo'śnute ।
na ca saṃ-nyasanādeva siddhiṃ samadhi-gacchati ॥ |
|
5
|
na hi kaścit kṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarma-kṛt ।
kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛti-jairguṇaiḥ ॥ |
|
6
|
karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā caran ।
indriyārthān vimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate ॥ |
|
7
|
yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate'rjuna ।
karmendriyaiḥ karma-yogaṃ asaktaḥ sa viśiṣyate ॥ |
|
8
|
niyataṃ kuru karma tvaṃ karma jyāyo hyakarmaṇaḥ ।
śarīra-yātrāpi ca te na prasiddhyedakarmaṇaḥ ॥ |
|
9
|
yajñārthāt karmaṇo'nyatra loko'yaṃ karma-bandhanaḥ ।
tadarthaṃ karma kaunteya mukta-saṅgaḥ samācara ॥ |
|
10
|
saha-yajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajā-patiḥ ।
anena pra-saviṣyadhvaṃ eṣa vo'stviṣṭa-kāma-dhuk ॥ |
|
11
|
devān bhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ ।
parasparaṃ bhāvayantaḥ śreyaḥ paramavāpsyatha ॥ |
|
12
|
iṣṭān bhogān hi vo devāḥ dāsyante yajña-bhāvitāḥ ।
tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ ॥ |
|
13
|
yajña-śiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarva-kilbiṣaiḥ ।
bhuñjate te tvaghaṃ pāpāḥ ye pacantyātma-kāraṇāt ॥ |
|
14
|
annād bhavanti bhūtāni parjanyādanna-sambhavaḥ ।
yajñād bhavati parjanyo yajñaḥ karma-samudbhavaḥ ॥ |
|
15
|
karma brahmodbhavaṃ viddhi brahmākṣara-samudbhavam ॥
tasmāt sarva-gataṃ brahma nityaṃ yajñe pra-tiṣṭhitam ॥ |
|
16
|
evaṃ pra-vartitaṃ cakraṃ nānu-vartayatīha yaḥ ।
aghāyurindriyārāmo moghaṃ pārtha sa jīvati ॥ |
|
17
|
yastvātma-ratireva syāt ātma-tṛptaśca mānavaḥ ।
ātmanyeva ca santuṣṭaḥ tasya kāryaṃ na vidyate ॥ |
|
18
|
naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana ।
nacāsya sarva-bhūteṣu kaścidartha-vyapāśrayaḥ ॥ |
|
19
|
tasmādasaktaḥ satataṃ kāryaṃ karma samācara ।
asakto hyācaran karma paramāpnoti pūruṣaḥ ॥ |
|
20
|
karmaṇaiva hi saṃsiddhiṃ āsthitā janakādayaḥ ।
loka-saṃ-grahamevāpi saṃ-paśyan kartumarhasi ॥ |
|
21
|
yadyadācarati śreṣṭhaḥ tattadevetaro janaḥ ।
sa yat pramāṇaṃ kurute lokastadanu-vartate ॥ |
|
22
|
na me pārthāsti kartavyaṃ triṣu lokeṣu kiñcana ।
nānavāptamavāptavyaṃ varta eva ca karmaṇi ॥ |
|
23
|
yadi hyahaṃ na varteyaṃ jātu karmaṇyatandritaḥ ।
mama vartmānu-vartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥ |
|
24
|
utsīdeyurime lokāḥ na kuryāṃ karma cedaham ।
saṅkarasya ca kartā syāṃ upahanyāmimāḥ prajāḥ ॥ |
|
25
|
saktāḥ karmaṇyavidvāṃso yathā kurvanti bhārata ॥
kuryād vidvāṃstathāsaktaḥ cikīrṣurloka-saṅgraham ॥ |
|
26
|
na buddhi-bhedaṃ janayet ajñānāṃ karma-saṅginām ।
joṣayet sarva-karmāṇi vidvān yuktaḥ samācaran ॥ |
|
27
|
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ ।
ahaṅkāra-vimūḍhātmā kartāhamiti manyate ॥ |
|
28
|
tattva-vittu mahābāho guṇa-karma-vibhāgayoḥ ।
guṇā guṇeṣu vartante iti matvā na sajjate ॥ |
|
29
|
prakṛterguṇa-sammūḍhāḥ sajjante guṇa-karmasu ।
tānakṛtsna-vido mandān kṛtsna-vinna vicālayet ॥ |
|
30
|
mayi sarvāṇi karmāṇi saṃnyasyādhyātma-cetasā ।
nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva vigata-jvaraḥ ॥ |
|
31
|
ye me matamidaṃ nityaṃ anu-tiṣṭhanti mānavāḥ ।
śrraddhāvanto'nasūyanto mucyante te'pi karmabhiḥ ॥ |
|
32
|
ye tvetadabhyasūyanto nānu-tiṣṭhanti me matam ।
sarva-jñāna-vimūḍhāṃstān viddhi naṣṭānacetasaḥ ॥ |
|
33
|
sadṛśaṃ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñāna-vānapi ।
prakṛtiṃ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṃ kariṣyati ॥ |
|
34
|
indriyasyendriyasyārthe rāga-dveṣau vyavasthitau ।
tayorna vaśamāgacchet tau hyasya pari-panthinau ॥ |
|
35
|
śreyān sva-dharmo viguṇaḥ para-dharmāt svanuṣṭhitāt ।
sva-dharme nidhanaṃ śreyaḥ para-dharmo bhayāvahaḥ ॥ |
|
arjuna
uvāca
|
|
36
|
atha kena prayukto'yaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ ।
anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
37
|
kāma eṣaḥ krodha eṣaḥ rajoguṇa-samudbhavaḥ ।
mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam ॥ |
|
38
|
dhūmenāvriyate vahniḥ yathādarśo malena ca ।
yatholbenāvṛto garbhaḥ tathā tenedamāvṛtam ॥ |
|
39
|
āvṛtaṃ jñānametena jñānino nitya-vairiṇā ।
kāma-rūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena ca ॥ |
|
40
|
indriyāṇi mano buddhiḥ asyādhiṣṭhānamucyate ।
etairvimohayatyeṣaḥ jñānamāvṛtya dehinam ॥ |
|
41
|
tasmāt tvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha ।
pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ jñāna-vijñāna-nāśanam ॥ |
|
42
|
indriyāṇi parāṇyāhuḥ indriyebhyaḥ paraṃ manaḥ ।
manastastu parā buddhiḥ yo buddheḥ paratastu saḥ ॥ |
|
43
|
evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvāsaṃstabhyātmānamātmanā ।
jahi śatruṃ mahābāho kāma-rūpaṃ durāsadam ॥ |