|
arjuna
uvāca
|
|
1
|
madanugrahāya paramaṃ guhyamadhyātma-sañjñitam ।
yat tvayoktaṃ vacastena moho'yaṃ vigato mama ॥ |
|
2
|
bhavāpyayau hi bhūtānāṃ śrutau vistaraśo mayā ।
tvattaḥ kamala-patrākṣa māhātmyamapi cāvyayam ॥ |
|
3
|
evametad yathā''ttha tvaṃ ātmānaṃ parameśvara ।
draṣṭumicchāmi te rūpaṃ aiśvaraṃ puruṣottama ॥ |
|
4
|
manyase yadi tacchakyaṃ mayā draṣṭumiti prabho ।
yogeśvara tato me tvaṃ darśayā'tmānamavyayam ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
5
|
paśya me pārtha rūpāṇi śataśo'tha sahasraśaḥ ।
nānā-vidhāni divyāni nānā-varṇākṛtīni ca ॥ |
|
6
|
paśyā'dityān vasūn rudrān aśvinau marutastathā ।
bahūnyadṛṣṭa-pūrvāṇi paśyā'ścaryāṇi bhārata ॥ |
|
7
|
ihaika-sthaṃ jagat kṛtsnaṃ paśyādya sa-carācaram ।
mama dehe guḍākeśa yaccānyad draṣṭumicchasi ॥ |
|
8
|
natu māṃ śakyase draṣṭuṃ anenaiva sva-cakṣuṣā ।
divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram ॥ |
|
9
|
evamuktvā tato rājan mahā-yogeśvaro hariḥ ।
darśayāmāsa pārthāya paramaṃ rūpamaiśvaram ॥ |
|
10
|
aneka-vaktra-nayanaṃ anekādbhuta-darśanam ।
aneka-divyābharaṇaṃ divyānekodyatāyudham ॥ |
|
11
|
divya-mālyāmbara-dharaṃ divya-gandhānu-lepanam ।
sarvāścarya-mayaṃ devaṃ anantaṃ viśvato-mukham ॥ |
|
12
|
divi sūrya-sahasrasya bhaved yugapadutthitā ।
yadi bhāḥ sadṛśī sā syāt bhāsastasya mahātmanaḥ ॥ |
|
13
|
tatraika-sthaṃ jagat kṛtsnaṃ pravibhaktamaneka-dhā ।
apaśyad deva-devasya śarīre pāṇḍavastadā ॥ |
|
14
|
tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭa-romā dhanaṃ-jayaḥ ।
praṇamya śirasā devaṃ kṛtāñjalirabhāṣata ॥ |
|
15
|
paśyāmi devāṃstava deva dehe
sarvāṃstathā bhūta-viśeṣa-saṅghān ।
brahmāṇamīśaṃ kamalāsana-sthaṃ
ṛṣīṃśca sarvānuragāṃśca divyān ॥ |
|
16
|
aneka-bāhūdara-vaktra-netraṃ
paśyāmi tvāṃ sarvato'nanta-rūpam ।
nāntaṃ na madhyaṃ na punastavā'diṃ
paśyāmi viśveśvara viśva-rūpa ॥ |
|
17
|
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakriṇaṃ ca
tejo-rāśiṃ sarvato dīpti-mantam ।
paśyāmi tvā durnirīkṣyaṃ samantāt
dīptānalārka-dyutimaprameyam ॥ |
|
18
|
tvamakṣaraṃ paramaṃ veditavyaṃ
tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam ।
tvamavyayaḥ śāśvata-dharma-goptā
sanātanastvaṃ puruṣo mato me ॥ |
|
19
|
anādi-madhyāntamananta-vīryaṃ
ananta-bāhuṃ śaśi-sūrya-netram ।
paśyāmi tvā dīpta-hutāśa-vaktraṃ
sva-tejasā viśvamidaṃ tapantam ॥ |
|
20
|
dyāvā-pṛthivyoridamantaraṃ hi
vyāptaṃ tvayaikena diśaśca sarvāḥ ।
dṛṣṭvā'dbhutaṃ rūpamugraṃ tavedaṃ
loka-trayaṃ pravyathitaṃ mahātman ॥ |
|
21
|
amī hi tvāsura-saṅghā viśanti
kecid bhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti ।
svastītyuktvā maharṣi-siddha-saṅghāḥ
stuvanti tvā stutibhiḥ puṣkal̤ābhiḥ ॥ |
|
22
|
rudrādityā vasavo ye ca sādhyāḥ
viśve'śvinau marutaścoṣmapāśca ।
gandharva-yakṣāsura-siddha-saṅghāḥ
vīkṣante tvā vismitāścaiva sarve ॥ |
|
23
|
rūpaṃ mahatte bahu-vaktra-netraṃ
mahā-bāho bahu-bāhūru-pādam ।
bahūdaraṃ bahu-daṃṣṭrā-karāl̤aṃ
dṛṣṭvā lokāḥ pra-vyathitāstathā'ham ॥ |
|
24
|
nabhaḥ-spṛśaṃ dīptamaneka-varṇaṃ
vyāttānanaṃ dīpta-viśāla-netram ।
dṛṣṭvāhi tvā pra-vyathitāntarātmā
dhṛtiṃ na vindāmi śamaṃ ca viṣṇo ॥ |
|
25
|
daṃṣṭrā-karāl̤āni ca te mukhāni
dṛṣṭvaiva kālānala-sannibhāni ।
diśo na jāne na labhe ca śarma
prasīda deveśa jagannivāsa ॥ |
|
26
|
amī ca tvā dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ
sarve sahaivāvani-pāla-saṅghaiḥ ।
bhīṣmo droṇaḥ sūta-putrastathā'sau
sahāsmadīyairapi yodha-mukhyaiḥ ॥ |
|
27
|
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti
daṃṣṭrā-karāl̤āni bhayānakāni ।
kecid vilagnā daśanāntareṣu
sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ ॥ |
|
28
|
yathā nadīnāṃ bahavoṃ'bu-vegāḥ
samudramevābhi-mukhā dravanti ।
tathā tavāmī nara-loka-vīrāḥ
viśanti vaktrāṇyabhi-vijvalanti ॥ |
|
29
|
yathā pradīptaṃ jvalanaṃ pataṅgāḥ
viśanti nāśāya samṛddha-vegāḥ ।
tathaiva nāśāya viśanti lokāḥ
tavāpi vaktrāṇi samṛddha-vegāḥ ॥ |
|
30
|
lelihyase grasa-mānaḥ samantāt
lokān samagrān vadanairjvaladbhiḥ ।
tejobhirāpūrya jagat samagraṃ
bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo ॥ |
|
31
|
ākhyāhi me ko bhavānugra-rūpo
namo'stu te deva-vara prasīda ।
vijñātumicchāmi bhavantamādyaṃ
na hi prajānāmi tava pravṛttim ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
32
|
kālo'smi loka-kṣaya-kṛt pravṛddho
lokān samāhartumiha pravṛttaḥ ।
ṛte'pi tvā na bhaviṣyanti sarve
ye'vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ ॥ |
|
33
|
tasmāt tvamuttiṣṭha yaśo labhasva
jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṃ samṛddham ।
mayaivaite nihatāḥ pūrvameva
nimitta-mātraṃ bhava savya-sācin ॥ |
|
34
|
droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca
karṇaṃ tathā'nyānapi yodha-vīrān ।
mayā hatāṃstvaṃ jahi mā vyathiṣṭhāḥ
yuddhyasva jetāsi raṇe sapatnān ॥ |
|
35
|
etacchrutvā vacanaṃ keśavasya
kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī ।
namaskṛtvā bhūya evā'ha kṛṣṇaṃ
sagadgadaṃ bhīta-bhītaḥ praṇamya ॥ |
|
36
|
sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā
jagat prahṛṣyatyanu-rajyate ca ।
rakṣāṃsi bhītāni diśo dravanti
sarve namasyanti ca siddha-saṅghāḥ ॥ |
|
37
|
kasmācca te na nameran mahātman
garīyase brahmaṇo'pyādi-kartre ।
ananta deveśa jagannivāsa
tvamakṣaraṃ sadasat tatparaṃ yat ॥ |
|
38
|
tvamādi-devaḥ puruṣaḥ purāṇaḥ
tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam ।
vettā'si vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma
tvayā tataṃ viśvamananta-rūpa ॥ |
|
39
|
vāyuryamo'gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ
prajāpatistvaṃ prapitāmahaśca ।
namo namaste'stu sahasra-kṛtvaḥ
punaśca bhūyo'pi namo-namaste ॥ |
|
40
|
namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste
namo'stu te sarvata eva sarva ।
ananta-vīryāmita-vikramastvaṃ
sarvaṃ samāpnoṣi tato'si sarvaḥ ॥ |
|
41
|
sakheti matvā prasabhaṃ yaduktaṃ
he kṛṣṇa he yādava he sakheti ।
ajānatā mahimānaṃ tavedaṃ
mayā pramādāt praṇayena vā'pi ॥ |
|
42
|
yaccāpa-hāsārthamasatkṛto'si
vihāra-śayyāsana-bhojaneṣu ।
eko'thavā'pyacyuta tat samakṣaṃ
tat kṣāmaye tvāmahamapra-meyam ॥ |
|
43
|
pitā'si lokasya carācarasya
tvamasya pūjyaśca gururgarīyān ।
na tvat samo'styabhyadhikaḥ kuto'nyo
loka-traye'pyapratima-prabhāva ॥ |
|
44
|
tasmāt praṇamya praṇidhāya kāyaṃ
prasādaye tvāmahamīśamīḍyam ।
piteva putrasya sakheva sakhyuḥ
priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum ॥ |
|
45
|
adṛṣṭa-pūrvaṃ hṛṣito'smi dṛṣṭvā
bhayena ca pravyathitaṃ mano me ।
tadeva me darśaya deva rūpaṃ
prasīda deveśa jagannivāsa ॥ |
|
46
|
kirīṭinaṃ gadinaṃ cakra-hastaṃ
icchāmi tvāṃ draṣṭumahaṃ tathaiva ।
tenaiva rūpeṇa caturbhujena
sahasra-bāho bhava viśva-mūrte ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
47
|
mayā prasannena tavārjunedaṃ
rūpaṃ paraṃ darśitamātma-yogāt ।
tejo-mayaṃ viśvamanantamādyaṃ
yanme tvadanyena na dṛṣṭa-pūrvam ॥ |
|
48
|
na veda-yajñādhyayanairna dānaiḥ
na ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ ।
evaṃ-rūpaḥ śakya ahaṃ nṛ-loke
draṣṭuṃ tvadanyena kuru-pravīra ॥ |
|
49
|
mā te vyathā mā ca vimūḍha-bhāvo
dṛṣṭvārūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam
vyapeta-bhīḥ prīta-manāḥ punastvaṃ
tadeva me rūpamidaṃ prapaśya ॥ |
|
50
|
ityarjunaṃ vāsudevastathoktvā
svakaṃ rūpaṃ darśayāmāsa bhūyaḥ ।
āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṃ
bhūtvā punaḥ saumya-vapurmahātmā ॥ |
|
arjuna
uvāca
|
|
51
|
dṛṣṭvedaṃ mānuṣaṃ rūpaṃ tava saumyaṃ janārdana ।
idānīmasmi saṃ-vṛttaḥ sa-cetāḥ prakṛtiṃ gataḥ ॥ |
|
bhagavān
uvāca
|
|
52
|
su-durdarśamidaṃ rūpaṃ dṛṣṭa-vānasi yanmama ।
devā apyasya rūpasya nityaṃ darśana-kāṅkṣiṇaḥ ॥ |
|
53
|
nāhaṃ vedairna tapasā na dānena na cejyayā ।
śakya evaṃ-vidho draṣṭuṃ dṛṣṭa-vānasi māṃ yathā ॥ |
|
54
|
bhaktyātvananyayā śakya ahamevaṃ-vidho'rjuna ।
jñātuṃ draṣṭuṃ ca tattvena praveṣṭuṃ ca paraṃ tapa ॥ |
|
55
|
matkarma-kṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅga-varjitaḥ ।
nirvairaḥ sarva-bhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava ॥ |